prosilva

Len pár metrov pod diaľnicou za Abrahámovcami, uprostred polí, zaujme neobrobený kúsok zeme s pravidelným kruhovým pôdorysom o priemere asi 20 m. Mimochodom, tento geometrický útvar je vidieť aj na satelitných mapách.  Na tomto mieste stál kedysi  kostol. A kde bol kostol, bola aj dedina.

Diaľnica medzi Spišským Štvrtkom a Popradom, pod mostom pramenisko Vrbovského potoka

V dávnej minulosti tu vyrástla obec s názvom Pokoy, neskôr dostala názov Marcelovce (villa Marsilii), až nakoniec, v poslednej fáze existencie, bola zaznamenaná pod názvom Horan (Horany). Zanikla ako malá usadlosť pred takmer 500 rokmi. Obec ležala blízko prameniska Vrbovského potoka, nad ktorým teraz stojí diaľničný most. Zostal po nej len spomínaný kruh burinou zarastenej zeme a názov lokality – Horanské. Z miesta sú nádherné pohľady na obe tatranské pohoria

Výrez z Mapy stredovekého osídlenia Spiša podľa Števíka. Dedina Pokoy v dolnej (južnej) časti mapy. V okolí ostatné známe obce: Abrham – Abrahámovce, Pyuk – Pikovce, v.Farkasii – Vlková, Werbev – Vrbov, Isac – Žakovce,

Suphc – Huncovce, Lubicha – Ľubica, villa Durandi – Tvarožná, terra Vizoka – Hradisko, Rusken – Ruskinovce, Vilkusdorf – Vlkovce, villa Sancte Elisabeth a Sanctus Michael  ako základné osady budúceho mesta Kežmarok.

Výrez z mapy Stolice Spišskej šľachty v 13. a 14. storočí podľa Števíka. Dedina Pokoy s novým názvom Marcelovce (villa Marsilii). V okolí aj v súčasnosti známe obce: Chantha – Čenčice, Pyuk – Pikovce, Abrham – Abrahámovce, Machal – Machalovce, Bolman – Jánovce.

Pohľad na Vysoké Tatry z lokality Horanské

Prvá zmienka o dedine Pokoy (Pokaj) pochádza z čias panovania Štefana V. z roku 1271, keď jeho sestra Kunigunda (známa aj pod menom Kinga Poľská) si vyžiadala územie dediny Póka pre istého Baláža za verné služby. Či išlo o celé územie alebo jeho časť, nevedno. Každopádne v roku 1278 sa cez kráľa Ladislava IV. dostáva do rúk známej rodine Berzeviczyovcov. Slovanské osídlenie dediny pravdepodobne súvisí so systémom budovania kopijníckych dedín, ktoré mali za úlohu chrániť severnú hranicu Uhorska. Z okolitých obcí alebo ich častí medzi ne patrili Abrahámovce, Čenčice, Machalovce, Janovce, Levkovce. Kopijníci boli združení do Stolice X spišských kopijníkov s osobitnými povinnosťami a privilégiami.

Archeologický výskum lokality vykonal František Javorský v rámci projektu záchranných výskumov a prieskumov Výskumnej expedície Spiš v 80. rokoch minulého storočia. Výsledky tejto akcie publikoval v roku 1983. A čo hovoril o práci na Horanskom v tomto období známy archeológ:

„Na ploche stredovekej zaniknutej dediny Horanské (Javorský, 1983) sme vytýčili ochranné pásmo v okolí zaniknutého kostola a profánnych objektov. Posledná orba znovu narušila sídliskové objekty. Zozbierali sme takmer 900 črepov stredovekej keramiky, železné predmety, kamenný brús, železovinu, zvieracie kosti a mazanicu.“

Aktivity archeológov pokračovali ďalej. V rámci prípravy výstavby diaľnice bol v roku 1997 vykonaný overovací prieskum a v roku 1998 záchranný výskum v mieste predpokladaného zaniknutého kostola. K jeho najstarším zachovaným častiam patrili základy a časť nadzákladového múra lode. Podľa Javorského, výskum kostola mal mimoriadnu cenu pre výskum sakrálnej architektúry vôbec. Najstarší kostol na lokalite Horanské patril pravdepodobne až do predrománskeho obdobia (9.st. – začiatok 11. storočia). Skúmal sa aj kostolný cintorín, kde sa zachytilo 48 hrobov. V niektorých sa našli spolu s kostrovými nálezmi aj mince, ktoré pochádzali z obdobia vlád Ľudovíta I. (1342 – 1362) až Mateja Korvína  (1458 -1490). Významné archeologické nálezy v podobe črepov z hlinených nádob, ktoré pochádzali z pilinskej kultúry mladej bronzovej doby (okolo roku 1200 pred Kristom!), potvrdili, že lokalita bola osídlená už vo veľmi dávnej histórii.Časť archeologických nálezov z lokality Horanské v katastri obce Vlková: 1, 5-7, 10,11 – železné predmety, 2 – fragment kosáka, 3,4, – nožíky, 8 – fragment sekáča (?), 9 – fragment železného obucha, 12, 13 – visiace zámky zo 14. -15. storočia.

Zdroj: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1983, vydané v Nitre 1984.

Zaniknutú dedinu Pokoy-Horan pripomína už len osamotený kruh uprostred obrobených polí – miesto, kde kedysi stál kostol

Nuž, aj takúto podobu mala dávna história nášho regiónu.

Len pre zaujímavosť, pár kilometrov od lokality Horanské, na juhovýchod, ležia ďalšie dve významné archeologické lokality opradené tajomstvom: spišskoštvrtocká Myšia hôrka – tá je dokonca svetového významu -,  nazývaná aj slovenské Mykény a machalovské Hradisko. Ako už ich názov napovedá majú podobu nízkych vŕškov.

Pohľad na Myšiu hôrku a machalovské Hradisko od Abrahámoviec

Tým, že je z nich výhľad na širokú krajinu, boli predurčené na výstavbu opevnených sídiel. V súčasnosti sú výborne viditeľné z novopostavenej diaľnice medzi Jánovcami a Spišským Štvrkom, najlepšie však z kopca na hlavnej ceste z Abrahámoviec do Janoviec. Možno majú časť histórie spoločnú s tou, ktorú pani minulosti napísala pre našu zaniknutú dedinu Pokoy … Ale to už je iný príbeh a z iného miesta.

Autor textu: František Mathia

Foto: František Mathia

Zdroje: Fekete – Nagy, A.: A Szepesség területi és társadalmi kialakulása, Budapest, 1934

Javorský, F.: Záchranné výskumy a prieskumy Výskumnej expedície Spiš. In: Archeologické

výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1983, Nitra 1984

Javorský, F.: Výskum kostola zaniknutej dediny na trase diaľnice vo Vlkovej. In.: Archeologické

výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1998, Nitra 2000

Števík, M.:    Prehľad vývinu osídlenia a verejnej správy stredovekého Spiša. In: Sandecko –

spišské zošity, Nowy Sacz 2007

Števík, M.:    Pustnutie a zánik písomne doložených sídiel v stredoveku a začiatkom novoveku

na hornom Spiši (povodie Popradu a Dunajca). In: Spiš v 12. a 13. Storočí,

Ľubovnianske múzeum 2011