Právom ich môžeme nazvať kráľovnami jesene. Sú krásne, pyšné, dominantné. Pri dohasínajúcej sláve ostatných, ony naberajú najviac sily a predstavujú sa v plnej paráde. Akoby nám neustále pripomínali:“ Nečakali ste nás, už ste na nás pomaly zabúdali, ale tu nás máte!“. Tak ako každý rok. Maznajú sa s poslednými teplými lúčmi slnka a ich silu umne využívajú na namaľovanie najkrajších kvetov jesene. Vedia byť nežné aj kruté zároveň. Ako skutočné kráľovné. To vtedy, keď nepoznáme ich silu. Jesienky (Colchicum autumnale). Jesenné skvosty našej kveteny.
Tieto pôvabné kvetiny obľubujú život na vlhkých lúkach v blízkosti lesov. Patria medzi rastliny, ktoré žijú, kvitnú a plodia počas viacerých ročných období (skupina polykarpických rastlín). Ich životný cyklus je vskutku veľmi pozoruhodný. Jesienky rozkvitajú v septembri. Krásu ich fialovoružových kvetov môžeme obdivovať až do začiatku novembra. Kvety sa objavujú bez listov (preto aj jeden z anglických názvov rastliny „nahá dáma“ – „naked lady“). Tie prichádzajú na rad až na budúci rok, na jar (zvyčajne apríl, máj), kedy sa objavuje ich prízemná ružica vytvárajúca lievik pre stonku ukončenú plodom (tobolka) so semenami. Ich dozrievanie vrcholí v lete (zvyčajne v júni). V júli celá rastlina odumiera. Zárodky listov a plodov sa počas zimného obdobia ukrývajú v hľuzách. Celý tento cyklus – od kvitnutia (jeseň) po dozretie plodov (leto nasledujúceho roka) – trvá neuveriteľných deväť mesiacov. Pre tento netradičný, akoby v obrátenom slede, vývinový postup bola jesienka nazývaná aj latinským slovným spojením „filius ante patrem“ – „syn pred otcom“ (na jar sú najprv semená, na jeseň kvety).
Slovenské rodové meno jesienka indikuje čas kvitnutia rastliny. Naproti tomu latinské „colchicum“ vyplynulo z miesta jej hojného zdokumentovaného výskytu, ktorým bola oblasť Kolchidy (časť dnešného Gruzínska) na pobreží Čierneho mora. Len pre zaujímavosť: z Kolchidy pochádzala aj známa princezná, čarodejnica a miešačka jedov Médea, ktorá pravdepodobne poznala a využívala účinky jesienky na prípravu smrtiacich nápojov. Kolchida bola aj miestom zastavenia argonautov, ktorí tu práve s jej pomocou získali zlaté rúno.
Prudko jedovatú rastlinu s názvom „ kolchikon“ – jesienka spomína už Dioskorides. Jej použitie v antike však bolo limitované jedovatosťou rastliny. Renesancia opätovného využitia liečivých vlastnosti jesienky nastala až v 16. storočí, kedy ju v Európe odporúčali arabskí lekári. Išlo však prevažne o vonkajšie upotrebenie (úsad, reuma, vodnatieľka,…). Toxicita rastliny vyvolávala predsa len obavy. Jedovatý alkaloid kolchicín, obsiahnutý v jesienke, bol prvýkrát izolovaný francúzskymi farmaceutmi Josephom Caventouom a Pierrom Pelletierom. V roku 1833 nemecký chemik a farmaceut Philipp Lorenz Geiger pokračoval ďalej v práci francúzskych kolegov, aktívnu látku vyčistil a dal jej meno, ktoré sa používa doteraz – kolchicín.
Z histórie je známych mnoho prípadov otráv jesienkou. Často k nim dochádza zámenou kopijovitých listov rastliny s na jar obľúbenými cesnakmi (najmä cesnak medvedí). Zo zdokumentovaných intoxikácii za všetky dve z nedávnej minulosti: 71-ročná žena si pomýlila listy jesienky so spomínaným cesnakom medvedím. Asi 10 hodín po ich požití sa sťažovala na nevoľnosť, dávenie a hnačku. Bol jej vykonaný výplach žalúdka, orálne jej bolo podávané aktívne uhlie a infúzia fyziologického roztoku. V neskoršom období sa vyvinula arytmia, poruchy pečene, zápal pankreasu, ileus (nepriechodnosť čriev), porucha krvotvorby. Liečba mala len podporný charakter. Našťastie, po piatich mesiacoch neboli zistené klinické ani laboratórne znaky otravy.
Nie všetky prípady otráv však mali šťastný koniec. 76-ročný muž s históriou alkoholového poškodenia pečene a obličkovej nedostatočnosti, rovnako omylom požil listy jesienky v presvedčení, že ide o cesnak medvedí. Jeho osud však nemal šťastný koniec; na tretí deň po zaznamenaní prvých príznakov otravy pacient zomrel. Ako bezprostredná príčina bola stanovená zástava srdca.
Nuž, pri zbere divo rastúceho cesnaku je potrebné byť opatrný. Ani v Tvarožnianskej doline nerastú tak ďaleko od seba…
Z liekov vyrábaných na báze alkaloidu kolchicín , ktoré sa aktívne používajú na území Slovenska, je potrebné spomenúť Colchicum-Dispert. Liek patrí do skupiny antiuratík (zabraňujú tvorbe kyseliny močovej a jej ukladaniu v kĺboch) a používa sa, okrem iného, pri akútnych záchvatoch dny a pri prevencii záchvatov dny. Ako kontraindikácie lieku sú uvedené: porucha krvotvorby a ťažšie poruchy funkcie pečene a obličiek.
Z predošlých informácií je zrejmé, že všetky prípravky vyrobené na báze jesienky či jej alkaloidu kolchicínu sú viazané na predpis lekára a ich použitie v ľudovom liečiteľstve je prísne zakázané.
K prechádzkam usínajúcou prírodou patria aj jesienkovské lúčne zastavenia. Zaslúžia si náš obdiv aj ochranu. Veď sú kráľovné. Kráľovné jesenných dolín …
Rada za darmo, môže sa zísť .... vďaka! ...
Celá debata | RSS tejto debaty