Založ si blog

Príbehy najstarších rastlín. O jeleňom jazyku

Neobľubuje slnko, naopak, má rád vlhko a tieň, ba dokonca znesie aj silné mrazy. Ako vždyzelená rastlina poteší aj uprostred zimy.

Jeho domovom sú najmä sutinové javorovo-bukové lesy, kde ho nájdeme vyrastať v nenáročných podmienkach skalnatých sutín a štrbín s plytkými, na živiny a karbonáty však bohatými pôdami. Doma je aj v Pieninách, na brehoch Dunajca, kde aj počas najtvrdších zím víta návštevníka žiarivou sýtozelenou farbou, pripomínajúcou vzácny smaragd.

                           Meandrujúci Dunajec v zimných Pieninách

Smäd po živote, prevtelený do očarujúcej živej farby, ktorý je pre túto rastlinu – lebo o nej či o ňom budeme hovoriť – tak typický, pôsobí osobitne krásne na pozadí opadaného hnednúceho lístia či sivastých skál, z ktorých vyrastá.

                        Skupinka jelenieho jazyka vyrastajúca zo skalných štrbín

Má prozaický, nevábny názov, ktorý bol inšpirovaný živočíšnou ríšou, presnejšie najväčším orgánom dutiny ústnej nášho známeho lesného párnokopytníka, jeleňa. Volá sa jelení jazyk celolistý ( lat.: Asplenium scolopendrium, angl.: hart´s – tongue, nem.: Hirschzunge). Pochopiteľne, inšpiráciou pre pomenovanie rastliny nebola jej farba, ale tvar, ktorý pripomínal spomínaný ústroj prežúvavca. Súčasný odborný rodový názov Asplenium bol odvodený z gréckeho splén – slezina, na ktorú sa podobali výtrusnice rastliny. Druhový názov scolopendrium rovnako pochádza z tohto balkánskeho jazyka. Jeho základom bol výraz scolopendra, čo znamená stonôžka, ktorý bol inšpirovaný zaujímavým usporiadaním výtrusníc do pravidelných, stonôžke podobným, útvarov.

                      Jelení jazyk so stopami po vyprázdnených výtrusniciach

Aj keď sa to nezdá, jelení jazyk nepatrí medzi kvitnúce rastliny. Rastlina je zástupcom veľkej, pradávnej rodiny papradí, ktoré sa rozmnožujú výtrusmi. Tie sa ukrývajú na spodnej strane listov, v spomínaných výtrusniciach, a v našich krajoch dozrievajú zvyčajne v letných mesiacoch až septembri. Darmo budeme čakať, že uprostred ružice, pre paprade netypických nedelených listov, sa objaví stonka ukončená kvetom. Tvorba výtrusov je základným a nevyhnutným predpokladom pre pohlavné rozmnožovanie jelenieho jazyka, aj keď k výsledku, to znamená k dospelému jedincovi, rastlina dospeje trochu kľukatou cestou. Priamo z výtrusov nevyrastú „štandardné“ jedince, ale ich predchodcovia – prvorasty (protáliá), ktoré produkujú samčie a samičie pohlavné bunky. Až ich spojením vzniká základ novej rastliny.

                  Krásne sfarbený jelení jazyk v skalnej štrbine nad riekou Dunajec

Jelení jazyk si našiel významné miesto aj medzi liečivými rastlinami. Rímsky lekár a filozof gréckeho pôvodu  Claudius Galénos (Galén) (r.129-131, Pergamon -200 (216) n.l., Rím), ktorý, okrem iného, napísal jedenásť medicínsko-farmakologických kníh, v jednej z nich opísal aj liečivé účinky rastliny jelení jazyk pri liečení dyzentérie a hnačky. Anglický botanik, lekár a astrológ Nicholas Culpeper(1616-1654) píše vo svojej knihe The English Physitian …  o jeleňom jazyku ako, napríklad, o prostriedku na zastavenie čkania či krvácania z ďasien. M. Grievová opisuje liečivé vlastnosti rastliny vo svojom diele A Modern Herbal (1931) pri chorobách pečene a sleziny. V našich končinách sa dochovalo použitie jelenieho jazyka ako lieku proti besnote.

                                Zimná melanchólia Pienin

Súčasné zdroje opisujú adstrigentné (sťahujúce), cholagogické (podporujúce vylučovanie žlče), diaforetické (potopudné), diuretické (odvodňujúce), expektoračné (vykašliavacie) a hojivé účinky rastliny (rany, popáleniny). Aj keď sa priame negatívne účinky jelenieho jazyka doteraz nepreukázali, je potrebné zobrať do úvahy karcinogenitu (rakovinotvornosť) mnohých papradí a tiež obsah enzýmu tiaminázy, ktorá rozkladá tiamín (vitamín B1). Aj preto je užívanie rastliny možné len pod odborným dohľadom lekára.

Napriek opísaným nebezpečenstvám, sú čerstvé, zavinuté výhonky (angl.: fiddlehead, čo zodpovedá časti huslí, ktorá sa volá slimák – podoba s mladými papraďami je neskutočná)   jelenieho jazyka pripravené na masle kulinárskou delikatesou. Špecialita je veľmi obľúbená najmä v krajinách Severnej Ameriky.

 

Čerstvé, zavinuté výhonky paprade samčej, veľmi podobné husľovému slimáku, podobné ich má aj jelení jazyk

K rastline sa viaže viacero legiend. Tá najznámejšia má novozákonný motív a súvisí s odpočinkom Ježiša Krista na vankúši, ktorý vytvorili trsy jelenieho jazyka. Keď Ježiš vstal, na rastline zostali vrastené jeho dva čierne vlasy, ktoré sú tam doteraz. Ak nalomíme stonku, nájdeme v jej vnútri dva tenké čierne pásiky, ktoré pripomínajú ľudské vlasy. Pre rastlinu majú životodarný význam, pretože nimi rozváža výživné látky a vodu až do svojich najvzdialenejších končín.

Ako zaujímavá a dekoratívna papraď sa jelení jazyk pestuje vo viacerých varietach aj v našich záhradách. Jeho schopnosť úspešne vegetovať vo vlhkých a tienistých miestach ho k tomu priamo predurčuje. Medzi najkrajšie šľachtence patria variety „ Undulatum“ – s vlnitým okrajom listov – a „Angustifolia“ – s užšími listami ako majú divorastúce jedince. No a keď hovoríme o dekoratívnom pestovaní rastliny v našich záhradách, určite treba spomenúť trochu excentrickú Britániu a najmä jej viktoriánske obdobie, ktorého súčasťou bola aj posadnutosť papraďami a všetkým, čo s nimi súvisí. Táto papraďová éra dostala aj špeciálne pomenovanie, pteridománia (z lat.: Pteridium – známy druh paprade, ktorý rastie aj u nás, orličník). Počas papraďovej horúčky (fern fever) sa paprade a ich motívy objavovali takmer všade, kde to len bolo možné, od rastlín vo forme darčekov po dekorácie na náhrobných kameňoch a pomníkoch. Dekoratívne umenie využívalo motívy papradí na vyzdobenie skla, keramiky, porcelánu, dreva či kože. Bokom nezostalo ani sochárstvo či výtvarné umenie. Britský maliar Charles Lidderdale namaľoval nádherný obraz s názvom Zberačka papradí ( The fern gatherer), ktorý zobrazuje mladé dievča nesúce v koši papraďovité rastliny.

Je len pochopiteľné, že po tomto papraďovom ošiali sa niektoré rastliny dostali na pokraj vyhynutia.

                           Zimné Pieniny s Dunajcom

Vzhľadom na svoju vzácnosť a zraniteľnosť je jelení jazyk vo viacerých krajinách predmetom ochrany. Na Slovensku bol vedený v zozname chránených rastlín ako druh úplne chránený. V súčasnosti je uvedený v aktuálnom Červenom zozname výtrusných a kvitnúcich rastlín Slovenska (2015) ako druh menej ohrozený (LC). Prísnejšie je chránený v Česku (kriticky ohrozený druh), Poľsku či Nemecku.

Rastlina s čarom pradávneho príbehu, tajomne žiariaca v melanchólii pochmúrnych lesov a skál, dodáva našim zimným potulkám radosť z poznávania a umocňuje príslovečnú túžbu po živote. Stojí za to vybrať sa po jej stopách aj v tomto nežičlivom období.

 

Autor textu a foto: František Mathia

 

Hrad Nedeca/Niedzica – nostalgická história aj prekliaty poklad Inkov

12.03.2024

Temnou nocou sa rozľahol srdcervúci výkrik ženy. Hrubé múry, otrasené prenikavým zvukom, sa zachveli; akoby na chvíľu stratili svoju stáročnú pevnosť a istotu. Sovy ukryté v hradnej veži nepokojne našuchorili perie, pootočili hlavy a vydali zo seba tajomný zvuk. Bezvládne telo letiace z okna dopadlo na okraj studne na nádvorí a skĺzlo sa do hlbočiny. Prekrásnu [...]

O lesnej nymfe

17.05.2023

Rozkvitajú lesné nymfy. Drobné, nenápadné, obývajúce vlhké, tienisté, machom a čučoriedím zarastené miesta smrekových lesov. Nemajú viac ako pätnásť centimetrov. Kvety, či skôr kvet, lebo každá rastlina má len jeden, nesie vzpriamená byľ vyrastajúca zo vždyzelenej ružice listov. Tá dokáže prežiť aj drsné pomery zimy. Ľahko prehliadnuteľná (to kvôli [...]

Na potulkách Tvarožnianskou dolinou. Krásne, liečivé, nebezpečné, jedovaté. Alebo o rastlinách trochu inak. III.

01.07.2022

Tajomná mandragora, krásu i smrť prinášajúci ľuľkovec, halucinogénny durman či čarodejný blen, ale aj významné agrokomodity: rajčiaky, papriky, baklažány, zemiaky, ba dokonca populárna petúnia, chutné a zdravé goji, to všetko a ešte ďaleko viac tvorí početnú čeľaď ľuľkovitých (lat.: Solanaceae) rastlín našej flóry. V latinskom názve tejto skupiny cítiť [...]

Olexandr Syrskyj

Syrskyj: Ukrajinci sa zahryzli do krajiny, no Rusov je násobne viac. Putin chce ovládnuť Časiv Jar do osláv 9. mája

14.04.2024 16:40

Časiv Jar, ktorý leží neďaleko od už ovládnutej Avdijivky, je pod neustálou paľbou.

Medveď hnedý

Ďalší útok medveďa: Zranenia utrpeli dvaja turisti na Poľane, zásahový tím lokalitu monitoruje

14.04.2024 15:19, aktualizované: 17:55

Na mieste zasahovali leteckí záchranári.

blaha ľuboš

Blaha: Nového šéfa NR SR budeme riešiť pravdepodobne až po eurovoľbách

14.04.2024 14:31

Poslanec Jozef Hajko (KDH) vníma v tejto otázke taktizovanie zo strany premiéra Roberta Fica.

boľševník obrovský

Bakteriologická vojna Washingtonu proti Moskve? Rusko dobyla jedovatá invázna rastlina

14.04.2024 14:05

V súlade so zvykom ruských predstaviteľov hádzať vinu za všetky problémy krajiny na Západ, poslanec Štátnej dumy prišiel s vlastným vysvetlením.

František Mathia

Štatistiky blogu

Počet článkov: 24
Celková čítanosť: 226118x
Priemerná čítanosť článkov: 9422x

Autor blogu

Kategórie