Farebná neha nahmatáva nepokojný pulz Zeme. Na začiatku plachý, sotva počuteľný, viditeľný, pripomínajúci viac pokojný spánok ako kypiaci život. Neskôr naberajúci na sile, zurčiaci, bubnujúci, oznamujúci tú najúžasnejšiu novinu Prírody – nastal čas zrodenia nového života.
Krása, divokosť, dokonalosť – prebudené stupňujúcou sa silou teplých lúčov- siahajú do výšok nekonečna. Je jar – najkrajšie obdobie roka. Prírode vládne pestrofarebná Vesna – vládkyňa pochabej mladosti a života. Teraz má plné ruky práce. Svoju paletu neustále vylepšuje; od nevinnej bielej cez žltú, červenú, fialovú až po nebeskú modrú. Usilovne mieša tie najčarovnejšie zmesi farieb.
Tou najnežnejšou – bielou – obdarila snežienky – prvých poslov jari na doline. Po dlhej zime sú Vesniným prvým vábením jarnej prírody.
V tom istom čase, ale skôr v lese, pritiahne svojou vôňou „lesný orgován“ – lykovec. Má nádherné, voňavé, fialovo – ružové kvety, ktoré však dokážu byť aj zradné.
Lúkam a pasienkom v apríli dominujú pestrofarebné šafrány. Vyzerajú pôsobivo pri vykúkaní z posledných zvyškov snehu.
Vesna má rada žltú. Na vlhších tienistých miestach vyrastá blyskáč, ktorého lupene odrážajú prebúdzajúce sa slnko.
V lesoch sa rozvíjajú žlté veternice iskerníkovité.
Na vlhkejších lúkach nájdeme žlté hviezdy krivca – niekdajšej starej liečivej rastliny.
Hrachor dokáže meniť farbu kvetov z jemne ružovej, cez fialovú na tyrkysovo modrú.
Fialka rozvoniava stráne, je jednou z našich najstarších liečivých rastlín.
Neskôr, pri potokoch, burcuje k novému životu záružlie.
Ani biela nezaháľa. K žltým veterniciam sa pripájajú ich sesternice, bielo kvitnúce veternice hájne.
Alebo tiež veterníky, odpovedajúce na najmenšie poryvy vetra pokývaním bielych korún.
Na okrajoch lesa, najmä pod krovitým podrastom liesky, vykúkajú modrooké pečeňovníky. Ich farba predstavuje najširšiu možnú škálu modrej – od svetlo belasej po morskú tmavo modrú.
Farebne s pečeňovníkmi súperia zimozelene – rastliny, ktoré sú známe tým, že im na zimu neopadávajú listy.
A netreba zabudnúť na tôňovky obľubujúce tienisté miesta najmä ihličnatých lesov.
K jarnej flóre patria aj zaujímavé, a tak trochu tajomné zubovníky – nezelené rastliny získavajúce živiny z koreňov okolitých drevín.
Fialovými kvetmi skrášľujú les zubačky žliazkaté. Tie začínajú kvitnúť veľmi skoro, už v prvej polovici apríla.
Ich príbuzné zubačky cibuľkonosné dávajú na obdiv svoje kvetenstvá o čosi neskôr. Sú jemne biele s ružovým nádychom.
Na vlhkých miestach listnatého lesa rozkvitá v máji iskerník chlpatý s pôsobivými zlatožltými kvetmi …
…spoločne s hluchavkou žltou.
V polovici mája rozkvitá cesnak hadí – obľúbená vitamínová rastlina okolitých dedín.
V hustejších lesoch často nájdeme kysličku – drobnú rastlinku často vyrastajúcu akoby zo zvyškov pňov drevín – s kyslastými, ďateline podobnými, lístkami a jemnými bielymi kvetmi s ružovou až fialovou žilnatinou.
V máji sa prebúdzajú aj naše najskôr kvitnúce orchidey – vstavačovce májové – typické svojimi fialovými kvetmi s výraznejšou tmavšou kresbou a škvrnitými listami.
O niečo neskôr rozkvitajú naše nezelené orchidey – zaujímavé hniezdovky. Za pomoci húb získavajú výživné látky z koreňov listnáčov.
Pribúdajú voňavé konvalinky …
… a ich príbuzné kokoríky.
Na jar ani dreviny nechcú zostať pozadu. Kvety hlohu pripomínajú biely gejzír.
Borovica upúta sýto žltými samčími a drobnými fialovými samičími „kvetmi“ .
Rovnako samičie „kvety“ smrekovca sa dokážu vyfarbiť do nádhernej fialovej …
Ani smrek nezaostáva. Fialové „kvety“ sa po čase premenia na šišky plné semien.
A na záver trochu z iného súdka. K jari patria aj prvé hubárske zážitky. Medzi inými aj veľmi chutné smrčkovce.
K jarným mykologickým skvostom patria aj ušiaky obrovské, ktoré sa objavujú koncom apríla až začiatkom mája.
Celá debata | RSS tejto debaty