Jednoducho, nedajú sa nevidieť. Ich žlté guľaté kvety svietia doďaleka. Na poryvy vetra odpovedajú pokyvovaním veľkých ťažkých hláv – akoby na znak súhlasu. Žltohlavy – pôsobivé, krásne dokonalé, impozantné zjavy flóry neskorej jari a leta.
Rastú na vlhkých lúkach, pri potokoch, kde často sprevádzajú záružlie. Dorastajú do výšky až 70 cm, a medzi iskerníkovitými rastlinami patria k najmohutnejším. Pozoruhodnú veľkosť majú aj kvety – dokážu narásť do gúľ, ktoré sú podobné žltým ružiam, s priemerom až 5 cm.
Zaujímavé je opeľovanie rastliny. Keďže pretlačiť sa pomedzi lupienky kvetov do ich jadra je pre bežných opeľovačov pomerne ťažké, úlohu hlavného prenášača peľu plní muška z veľkej skupiny kvetárok (známi škodcovia ovocia a zeleniny). Tie majú za úlohu rastlinu nielen opeliť, ale vo vnútri kvetu aj zniesť vajíčka. Larvy, ktoré sa z nich vyliahnu sa živia(parazitujú) práve na semenách žltohlava. Obidva organizmy (rastlina – hmyz) tak vzájomne spolupracujú vo vzťahu, ktorý sa nazýva mutualizmus – vzájomne prospešná spolupráca.
Rodový názov vznikol polatinčením staronemeckého troll – guľa s odkazom na výrazne guľovitý tvar kvetu. V niektorých krajinách sa označuje aj ako „kravská bylina“, pretože údajne podporuje dojivosť dobytka. Inde bol názov rastliny motivovaný stanovišťom výskytu (močaristé lúky) – žabie oko, kvetina ropuchy. Každopádne, či už žltohlavy boli alebo neboli využívané na spomínané účely pre hospodárske zvieratá, ako iskerníkovité rastliny, a za čerstva, sú jedovaté.
Podobne ako na Slovensku, žltohlav je vo viacerých krajinách chránený. U nás aj v Česku bol zaradený medzi ohrozené druhy.
Žltohlav je výraznou dekoratívnou rastlinou, ktorá sa v podobe farebných a tvarových kultivarov pestuje aj v našich okrasných záhradách.
Neskorá jar s guľatými žltými lampiónmi na lúkach – aj taká je jej podoba v Tvarožnianskej doline – jar v znamení žltohlava.
Celá debata | RSS tejto debaty