prosilva

Zaujímavý a netypický názov, pôsobivé hnedofialové zvončekovité kvety visiace nadol, skoré obdobie kvitnutia, ale najmä jedovatosť charakteristická pre väčšinu ľuľkovitých, to sú základné atribúty nádhernej východokarpatskej byliny skopólie kranskej (lat.: Scopolia carniolica Jacq., čes.: pablen kraňský, angl.: European scopolia, henbane bell, nem.: Krainer Tollkraut).

Nádherne rozkvitnutá skopólia kranská           Foto: František Mathia

Domovom rastliny sú skalnaté a sutinové lesnaté svahy najmä v bukových lesoch. Pôvodná je v Pieninách, Vihorlatských či Bukovských vrchoch. Pohorie Pienin je najzápadnejším miestom prirodzeného výskytu skopólie. Práve tam a v tomto čase, počas rozkvitania, môžeme obdivovať nevšednú krásu rastliny na pozadí fascinujúcich prírodných scenérií v Prielome Dunajca. Práve teraz, netradične sfarbené kvety ostro kontrastujú s čerstvou zeleňou byliny a dotvárajú pestrosť jarnej kvetinovej mozaiky pieninského lesa.

Prielom Dunajca v Pieninskom národnom parku, najzápadnejšie prirodzené miesto výskytu skopólie na Slovensku          Foto: František Mathia

Skopólia dostala meno po významnom talianskom lekárovi a prírodovedcovi Giovannim Antoniovi Scopolim (1723, Cavalese, Tridentsko (Trentino) – 1788, Pavia) spočiatku ako druh blen Scopoliho (Hyoscyamus scopolia), ktorý prvý opísal a pomenoval švédsky prírodovedec a systematik Carl Linné. Neskôr bol názov rastliny preklasifikovaný na Scopolia carniolica holandským prírodovedcom barónom von Jacquinom. A pod týmto menom ju v odborných kruhoch poznajú doteraz.

Druhový názov (carniolica) súvisí s názvom historickej oblasti (Kraňsko) nachádzajúcej sa v súčasnom Slovinsku (slovinsky: Kranjska, nem.: Krain, lat.: Carniola), kde Scopoli vykonával svoje botanické výskumy a kde rastlinu našiel, skúmal a podrobne opísal. Autor jeho životopisu Otto Guglia ho nazval – pre jeho dokonalý výskumnícky a systematický prístup – Linném Rakúskej monarchie. Svoje botanické pozorovania a objavy zhrnul v diele Flora Carniolica. Venoval sa aj výskumu hmyzu (Entomologia Carniolica) a pracoval aj ako lekár v baniach na ortuť, kde opísal symptómy a terapiu otráv ortuťou.  V jeho bohatom tvorivom živote nájdeme spojenie aj so Slovenskom: v Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici bol v sedemdesiatych rokoch 18. storočia profesorom chémie a metalurgie.    

Detail kvetu skopólie                     Foto: František Mathia

Skopólia bola v minulosti často využívaná ako prostriedok ľudovej medicíny. Vo Východnom Prusku sa pestovala v záhradách kvôli podzemku, ktorému sa hovorilo aj šialený koreň. Vysušený sa využíval pri liečení Parkinsonovej choroby a slúžil aj na vyvolanie potratu. Z nedávnej minulosti je známa aj historka, podľa ktorej žena pripravila manželovi kávu s pridaným odvarom zo skopólie. Údajne to bol z jej strany iba žart. Po požití nápoja nasledovalo okamžité stuhnutie jazyka, trojtýždňové bolenie hlavy a pálenie celého organizmu. Dostavili sa psychické poruchy: muž bol zmätený, nevedel, kde sa nachádza, rozprával nezmysly, nespoznával blízkych, konal ako šialenec. Príbeh má našťastie dobrý koniec, po viactýždňovom pobyte v posteli ťažkosti pominuli a muž sa vrátil do normálneho života.

Skupinka skopólie na brehu Dunajca                                    Foto: František Mathia

Už z tohto krátkeho prípadu sa dajú dedukovať mimoriadne toxické vlastnosti skopólie.

Celá rastlina je prudko jedovatá a má silné halucinogénne účinky. Obsahuje toxické tropánové alkaloidy  hyoscyamín, atropín, skopolamín. Zložením obsahových látok sa skopólia veľmi podobá na príbuzný ľuľkovec zlomocný. Alkaloidy rastliny našli svoje využitie aj pri výrobe liekov, skopolamín vo forme brómovej soli je základnou zložkou lieku, ktorý slúži ako premedikácia pred celkovou anestéziou, z atropínu a skopolamínu sa vyrábajú lieky proti Parkinsonovej chorobe (antiparkinsoniká). Aj preto si ju Slovinská spoločnosť anestéziológie a intenzívnej medicíny vybrala za svoj symbol. Treba však zdôrazniť, že akékoľvek amatérske pokusy s rastlinou sú veľmi nebezpečné a môžu mať fatálne následky.

Mladé, čerstvo zakvitnuté jedince skopóĺie na Dunajci                                Foto: František Mathia

V Červenom zozname výtrusných a kvitnúcich rastlín Slovenska (2015) bola skopólia kranská zaradená medzi málo ohrozené taxóny. V nedávnej minulosti patrila medzi čiastočne chránené (predmetom ochrany bola jej podzemná časť) so spoločenskou hodnotou 800 Sk.

Jej netradičný, a tak trochu nečakaný, zjav uprostred prebúdzajúcej sa prírody, vytvára  z jarného lesa miesto na lákavejšie prechádzky a pozorovania. A v tom je čaro skopólie – jedovatého, no krásneho pozdravu doktora Scopoliho.

Autor textu a fotografií: František Mathia