Založ si blog

O tajomnej hore

Tá hora ma fascinuje už oddávna. Z diaľky pôsobí ako tajomná strážna brána magického horstva. Priťahuje pohľady, dráždi predstavivosť, núti k zamysleniu. Jej netypická silueta pripomína skôr obrovskú truhlicu – mohylu – so širokou základňou ako klasický kopec so zaobleným vrcholom. Vojnianska hora (930 m n.m., GPS:49.260907, 20.450590), trochu podobná stolovým horám sveta, je naozaj pozoruhodným vrchom Spišskej Magury.

Vojnianska hora z cesty do Vojnian

 Legendy o hore

 Leží blízko hlavnej cesty, ktorá spája mestečko Spišská Belá s malebným Zamagurím. V starých mapách ju nájdeme aj pod názvom Krigovská hora podľa starého názvu dediny Vojňany – Krig, v katastri ktorej sa nachádza. Ešte staršie mapové zdroje uvádzajú jej názov v podobe Scheuerberg – pod horou kedysi ležala aj zaniknutá osada rovnakého mena (z nem. Scheuer – stodola), možno pre svoj tvar podobný tejto drevenej stavbe. 

Krajina pod Spišskou Magurou s Popradskou kotlinou a Levočskými vrchmi

S horou sa spája celý rad nádherných legiend. Jednu z tých najstarších spomína obecná kronika, podľa ktorej sa v blízkosti Vojnian odohrala veľká bitka medzi Keltmi a Germánmi. V boji padol aj jeden z kráľov či náčelníkov, ktorému jeho vojaci vo vojenských prilbách nanosili zem na hrob, a tak, svojimi rukami, vytvorili spomínaný vrch. Každopádne, vojnové konflikty medzi spomínanými kmeňmi sú historicky doložené. V blízkom Kežmarku, na Jeruzalemskom vrchu, sa nachádza významná archeologická lokalita, ktorá bola osídlená Keltmi. Ba dokonca nedávno, v roku 2016, sa podaril kežmarským školákom husársky kúsok, keď pri hre na tomto mieste našli takmer celú, 2000 rokov starú, nádobu z keltskej epochy.

Iná legenda hovorí o veľkej bitke s Tatármi či lepšie povedané a napísané Mongolmi, ktorá sa odohrala pod Vojnianskou horou.

Mongolské vpády do Uhorska a susedného Poľského kráľovstva prebiehali v niekoľkých etapách. Tou najvážnejšou udalosťou bol vpád Mongolov v roku 1241, ktorému predchádzalo dobytie Moskvy (r.1238) a Kyjeva (r.1240). V tom čase Mongolská ríša ovládala územia od Japonského mora až do priestoru Strednej Európy. Invázia mala katastrofálne dôsledku. Poliaci boli porazení v bitke pri Lehnici, uhorské vojská utrpeli rovnako zdrvujúcu porážku na puste Mohi (Muhi) na rieke Slaná (maď. Sajó) v terajšom Maďarsku. Mongolskú inváziu viedol Džingischánov vnuk, Batuchán. Obe udalosti sa odohrali v roku 1241. Bitky na Slanej sa zúčastnil aj vtedajší uhorský panovník Belo IV., ktorý po bitke ušiel v sedliackom prestrojení do Rakúska a neskôr na pobrežie Jadranského mora. Niektoré zdroje uvádzajú, že kráľova úniková cesta viedla na sever do pohoria Bükk (Bukové vrchy) a potom ďalej na Slovensko až do údolia Dunajca, kde našiel útočisko v horstve Pienin. Snáď to je ten moment, keď kráľa prenasledujúce mongolské jednotky prenikli do dolín Popradu a Dunajca, na severný Spiš, a jeden z vojenských stretov uhorských vojsk s nepriateľom sa odohral práve na území pod Vojnianskou horou. Ukrýva magická hora práve pozostatky týchto armád? Možno to boli armády rovnakých krajín, na rovnakom mieste, len v inom čase a pri iných okolnostiach.

Je december roku Pána 1287 a južná skupina mongolskej armády pod vedením Nogajchána prekračuje hranice Poľska. Udalosť je súčasťou histórie, ktorá sa zapíše do análov ako tretí vpád Mongolov do Poľska.  Ich hlavnou snahou je pokorenie kráľovského mesta Krakov. Vojská dotiahnu pod krakovské hradby na Štedrý deň v roku 1287. Krakovské knieža Leszek II. Czarny uniká z obliehaného mesta a smeruje do Uhorska požiadať o pomoc kráľa Ladislava IV. Mesto statočne odoláva a hlavný veliteľ Mongolov je nútený meniť plány. Rozdeľuje armádu na menšie jednotky, pričom dve z nich obliehajú Podolínec a  Starý Sącz. Kým Podolínec aj s priľahlým okolím je zničený, Starý Sącz nápor útokov nepriateľa vydržal. Ladislav vyhovie Poliakom a vysiela vojsko pod vedením Juraja Bokša zo Soľnohradu pri Prešove (v súčasnosti turisticky atraktívna zrúcanina Zbojnícky hrad nad Ruskou Novou Vsou) na pomoc Poľsku. Uhorská armáda postupuje cez Kežmarok a Podolínec na Starý Sącz, kde sa spája s poľským vojskom. Nastáva prelomový moment v obrane pred Mongolmi. V bitke pod  Starým Sączom, v januári roku 1288, spojené jednotky porážajú Nogajchánovu armádu a tá je nútená stiahnuť sa späť do Ruska.

Vojnianska hora zo Spišskej Magury

Odohrala sa veľká bitka Jurajovho vojska s Mongolmi už pri jeho postupe do Poľska pod Vojnianskou horou a súvisela priamo s oslobodzovaním Podolínca a obranou uhorského pohraničia? Alebo uhorské vojsko prenasledovali na uhorsko – poľskú hranicu zvyšky mongolských vojsk zo Starého Sącza? Kto vie.

K tým atraktívnym, ale najmenej pravdepodobným, patria legendy o tom, že hora je pohrebnou mohylou Attilu, vodcu Hunov, či dokonca, že ukrýva miesto posledného odpočinku nášho Svätopluka. Aj keď o pohrebnom mieste týchto panovníkov sa doteraz vedú polemiky, predsa len na uznanie aspoň čiastočnej hodnovernosti týchto mýtov je potrebná riadna dávka fantázie.

Vysoké Tatry – časť Belianske Tatry – z východnej strany, napravo Ždiarska vidla a Havran, záber z Magurského sedla

Ešte trochu legiend

Výnimočný tvar v spojení s ideálnou polohou – z vrchu je nádherný výhľad na Tatry, Spišskú Maguru, Levočské vrchy – predurčovali Vojniansku horu na vykonávanie náboženských rituálov. Slnko putujúce oblohou, predierajúc sa horami od skorého rána do stmievajúcej sa noci, a pritom po celý deň dokonale pozorovateľné, muselo byť veľmi silným impulzom na jeho oslavu. Ohne  oznamujúce slnovrat, oslavujúce kult slnka, boli viditeľné po celej krajine.  Mystérium udalosti bolo dokonané.

Vysoké Tatry z cesty Vojňany – Podhorany

 Niečo o Vojňanoch

 Obec vznikla na území, ktorého vlastníkom bol šľachtický rod Görgeyovcov.

Historicky sa spomína vo viacerých variantoch starého názvu Krig – Kyrig, Kreig, Krigh, Kryg, Kreigh, Kriegh -, ktorý sa pripisuje nemeckému Krieg = vojna, z toho odvodené Vojňany. Meno pravdepodobne súvisí s nejakým vojnovým stretom v minulosti. Vierohodnejšou sa však javí domnienka, že názvy majú slovanský pôvod, pričom súvisia s menom zakladateľa obce – Grigh.   

Vojnianska hora zo Spišskej Magury, v pozadí Levočské vrchy

Aj k samotným Vojňanom sa viaže niekoľko legiend. Tá najznámejšia spomína zastavenie česko-slovensko-poľského svätca sv. Vojtecha na konci 10.storočia, ktorý tu zriadil kaplnku, možno kostol. Udalosť je opísaná v  románe Krigovské knieža, ktorý napísal kňaz, spisovateľ, básnik, historik Jozef Cehuľa.  Kvôli nežičlivej povojnovej dobe ostalo toto dielo len v rukopisnej podobe. Kňaz písal aj pod pseudonymom J.C. Pastorello. Bol milovníkom histórie, najmä jej spišskej časti, čo našlo odozvu aj v jeho historických románoch Vojna richtárov, Marcelov hrad – o hrade na Zelenej hore pri Hrabušiciach v Slovenskom raji (tu nájdeme ešte posledné zvyšky ruín hradu), Ľubovnianske medvediská, Lubomirského zbehovia. Pochádzal z Letanoviec, v päťdesiatych rokoch bol uväznený a mučený ako nebezpečný klérofašistický rozvracač republiky. Zomrel v Matilda Hute pri Gelnici v roku 1986.

Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Vojňanoch, v ktorom sa kedysi nachádzal vzácny gotický oltár

Zo sakrálnych pamiatok obce je potrebné spomenúť najmä rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej, pôvodne z prvej polovice 14. storočia. Jeho najvzácnejším skvostom a svetovým unikátom je gotický krídlový skrinkový oltár z roku 1260, ktorý sa v súčasnosti nachádza v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Oltár má pravdepodobne poľský pôvod a je najstarším stredovekým gotickým krídlovým oltárom na Slovensku. Bol vyrobený z lipového a smrekového dreva.

Pohľad na vežu Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej vo Vojňanoch

 Ešte niečo o okolí

 Len pár kilometrov juhovýchodne od Vojnian, pri obci Bušovce ( hlavný cestný ťah Kežmarok – Podolínec – Stará Ľubovňa), ležala na sútoku potoka Biela s riekou Poprad významná historická lokalita s názvom Stragar. Bola v tom čase najsevernejšou strážnou osadou na Spiši, ktorou končil systém strážnych osád na rieke Poprad od Stráží nad Popradom, cez kežmarskú osadu Svätý Michal a Strážky pri Spišskej Belej. V osade bola vybudovaná mýtna kráľovská stanica – krajinská brána, ktorá strážila pohraničnú oblasť Uhorského kráľovstva a významné obchodné cesty vedúce do Poľska. Do dômyselného systému obrany patrili aj obranné zariadenia – záseky (lat. indagines), čo bol vyrúbaný širší pás lesa s navzájom zakliesnenými konármi a kmeňmi, ktorými sa dokázal postup nepriateľských vojsk spomaliť alebo úplne zastaviť. Podľa niektorých autorov záseky sa tiahli po celej dĺžke od Stragaru po Vojniansku horu, pričom pri lokalite Stragar boli,pochopiteľne, najúčinnejšie, pod horou zase bola hranica, aj vzhľadom na miernejší terén, najzraniteľnejšia. Možno práve preto bol hlavný stret vojsk sústredený práve tu.

                  Naľavo svahy Vojnianskej hory, v pozadí panoráma Levočských vrchov

Nech už je pravda akákoľvek, Vojnianska hora, či už je to prírodný výtvor alebo vznikla ako výsledok ľudského dôvtipu a pracovitosti, je výnimočným krajinotvorným prvkom s bohatou históriou, osobitou krásou a úžasným mystériom. Stojí za to sa pod jej svahmi pristaviť, popustiť uzdu svojej fantázie a snívať. A potom pokračovať ďalej do malebného Zamaguria, do kraja lietajúceho mnícha Cypriána, Pienin, k divokému Dunajcu …      

Zdroje:

  1. Fekete – Nagy, A.: A Szepesség területi és társadalmi kialakulása, Budapest, 1934
  2. Števík, M.: Pustnutie a zánik písomne doložených sídiel v stredoveku a začiatkom novoveku na hornom Spiši (povodie Popradu a Dunajca). In: Spiš v 12. a 13. storočí, Ľubovnianske múzeum, 2011
  3. Števík, M., Sanigová,M.: Spiš – k dejinám liehovarníctva a ovocinárstva, kapitoly: Stručne o historickom vývoji Spiša, Výberový historicko – vlastivedný slovník sídiel severnej časti horného Spiša, Stará Ľubovňa, 2018
  4. Dlugoš, F.: Jozef Cehuľa, kňaz, väzeň pre vieru, básnik a maliar. In: Pedagogia ojcostwa, Štetín, 2018
  5. Kováč, D.: Dejiny Slovenska, Praha,2002
  6. Novák, A.: Bitka pri Vojňanoch – legenda či skutočnosť. In: Sandecko – spišské zošity, Stará Ľubovňa, 2010
  7. Veselovský, J., Kajba P.: Konštrukčné koncepcie gotických oltárov na Slovensku. In: Acta Facultatis Xylologiae Zvolen, Zvolen, 2012
  8. Herucová, M.: Spišské oltáre 19. storočia, Bratislava, 2015
  9. https://www.vojnany.sk/
  10. http://2011.sng.sk/sk/uvod/zbierky/stare-umenie/goticke-umenie

Príbehy najstarších rastlín. O jeleňom jazyku

11.12.2020

Neobľubuje slnko, naopak, má rád vlhko a tieň, ba dokonca znesie aj silné mrazy. Ako vždyzelená rastlina poteší aj uprostred zimy. Jeho domovom sú najmä sutinové javorovo-bukové lesy, kde ho nájdeme vyrastať v nenáročných podmienkach skalnatých sutín a štrbín s plytkými, na živiny a karbonáty však bohatými pôdami. Doma je aj v Pieninách, na brehoch Dunajca, kde [...]

Objavovanie zimných húb II. O pôvabnici a strmuľke

06.11.2020

Farebná jeseň vedie svoj tradičný súboj s prvými poslami zimy. Teraz ich ešte poľahky premôže, mráz i sneh nemajú takú silu, aby zosadili z trónu kráľovnú farieb. Ešte neprišiel čas vládkyne ľadu. Kratšie a dostatočne teplé a vlhké dni, odeté do nepriehľadného rubáša hmiel, ktorý trochu unavené slnko hravo roztrhá, dávajú poslednú šancu Matke Prírode, aby [...]

Skopólia kranská – jedovatý pozdrav doktora Scopoliho

25.04.2020

Zaujímavý a netypický názov, pôsobivé hnedofialové zvončekovité kvety visiace nadol, skoré obdobie kvitnutia, ale najmä jedovatosť charakteristická pre väčšinu ľuľkovitých, to sú základné atribúty nádhernej východokarpatskej byliny skopólie kranskej (lat.: Scopolia carniolica Jacq., čes.: pablen kraňský, angl.: European scopolia, henbane bell, nem.: Krainer [...]

zasadnutie odbornikov krajci matovic mikas

Toto sú navrhované opatrenia proti vírusu odborníkmi. Ktoré odklepne vláda?

27.02.2021 10:37

Odborníci navrhli súbor opatrení, čo robiť s pandémiou koronavírusu a rokovali o ňom s Igorom Matovičom. Prečítajte si návrhy.

koronavírus

COVID-19 má na Slovensku už viac ako 7-tisíc obetí, v nemocniciach ubudlo pacientov

27.02.2021 10:10, aktualizované: 10:44

Prostredníctvom RT-PCR testov zachytili v piatok na Slovensku 2 848 pozitívnych.

Kapitol / Kongres / USA /

Za útok na Kapitol zadržali v USA už 280 ľudí. Do budovy ich vniklo 800

27.02.2021 09:00

Počas nepokojov 6. januára, keď dav vtrhol do budovy amerického Kongresu, sa dovnútra dostalo približne 800 ľudí.

vláda Igora Matoviča

Vláda tají, čo zatrhne. V hre je dvadsiatka opatrení, armáda čaká na rozkaz

27.02.2021 08:00

Jednou zo zvažovaných možností je, že do obchodu bude môcť chodiť len jeden zo spoločnej domácnosti. Infikovaní už vonkoncom nie.