Tridsať podôb tvarožnianskej jari

15. apríla 2018 18:41, Prečítané 6 937x, František Mathia, Príroda a krajina

Farebná neha nahmatáva nepokojný pulz Zeme. Na začiatku plachý, sotva počuteľný, viditeľný, pripomínajúci viac pokojný spánok ako kypiaci život. Neskôr naberajúci na sile, zurčiaci, bubnujúci, oznamujúci tú najúžasnejšiu novinu Prírody – nastal čas zrodenia nového života.

Krása, divokosť, dokonalosť – prebudené stupňujúcou sa silou teplých lúčov- siahajú do výšok nekonečna. Je jar – najkrajšie obdobie roka. Prírode vládne pestrofarebná Vesna – vládkyňa pochabej mladosti a života. Teraz má plné ruky práce. Svoju paletu neustále vylepšuje; od nevinnej bielej cez žltú, červenú, fialovú až po nebeskú modrú. Usilovne mieša tie najčarovnejšie zmesi farieb.

Tou najnežnejšou – bielou – obdarila snežienky – prvých poslov jari na doline. Po dlhej zime sú Vesniným prvým vábením jarnej prírody.

Snežienky

V tom istom čase, ale skôr v lese, pritiahne svojou vôňou „lesný orgován“ – lykovec. Má nádherné, voňavé, fialovo – ružové kvety, ktoré však dokážu byť aj zradné.

Lykovec

Lúkam a pasienkom v apríli dominujú pestrofarebné šafrány. Vyzerajú pôsobivo pri vykúkaní z posledných zvyškov snehu.

Šafrány

Vesna má rada žltú. Na vlhších tienistých miestach vyrastá blyskáč, ktorého lupene odrážajú prebúdzajúce sa slnko.

Blyskáč

V lesoch sa rozvíjajú žlté veternice iskerníkovité.

Na vlhkejších lúkach nájdeme žlté hviezdy krivca – niekdajšej starej liečivej rastliny.

Krivec žltý

Hrachor dokáže meniť farbu kvetov z jemne ružovej, cez fialovú na tyrkysovo modrú.

Hrachor

Fialka rozvoniava stráne, je jednou z našich najstarších liečivých rastlín.

Fialky

Neskôr, pri potokoch, burcuje k novému životu záružlie.

Záružlie

Ani biela nezaháľa. K žltým veterniciam sa pripájajú ich sesternice, bielo kvitnúce veternice hájne.

Veternica hájna

Alebo tiež veterníky, odpovedajúce na najmenšie poryvy vetra pokývaním bielych korún.

Veterník

Na okrajoch lesa, najmä pod krovitým podrastom liesky, vykúkajú modrooké pečeňovníky. Ich farba predstavuje najširšiu možnú škálu modrej – od svetlo belasej po morskú tmavo modrú.

Pečeňovníky

Farebne s pečeňovníkmi súperia zimozelene – rastliny, ktoré sú známe tým, že im na zimu neopadávajú listy.

Zimozeleň

A netreba zabudnúť na tôňovky obľubujúce tienisté miesta najmä ihličnatých lesov.

Tôňovka

K jarnej flóre patria aj zaujímavé, a tak trochu tajomné zubovníky – nezelené rastliny získavajúce živiny z koreňov okolitých drevín.

Zubovníky

Fialovými kvetmi skrášľujú les zubačky žliazkaté. Tie začínajú kvitnúť veľmi skoro, už v prvej polovici apríla.

Zubačka žliazkatá

Ich príbuzné zubačky cibuľkonosné dávajú na obdiv svoje kvetenstvá o čosi neskôr. Sú jemne biele s ružovým nádychom.

Zubačka cibuľkonosná

Na vlhkých miestach listnatého lesa rozkvitá v máji iskerník chlpatý s pôsobivými zlatožltými kvetmi …

Iskerník chlpatý

…spoločne s hluchavkou žltou.

Hluchavka žltá

V polovici mája rozkvitá cesnak hadí – obľúbená vitamínová rastlina okolitých dedín.

Cesnak hadí

V hustejších lesoch často nájdeme kysličku – drobnú rastlinku často vyrastajúcu akoby zo zvyškov pňov drevín – s kyslastými, ďateline podobnými, lístkami a jemnými bielymi kvetmi s ružovou až fialovou žilnatinou.

Kyslička

V máji sa prebúdzajú aj naše najskôr kvitnúce orchidey – vstavačovce májové – typické svojimi fialovými kvetmi s výraznejšou tmavšou kresbou a škvrnitými listami.