prosilva

Miesto úvodu trochu spomienok

Poznáte to: na niečo natrafíte, a za ten svet si neviete spomenúť, kde ste sa s tým stretli. Beznádejne listujete v pamäti, otvárate všetky komnaty spomienok, a nič.

Už -už to vzdávate, keď odrazu, nečakane – ako keď plameňu pridáte kyslík – pootvoríte zaprášené dvere a opatrne vstúpite do tých správnych dverí zabudnutého detstva.

Tak tomu bolo aj s baraňou hlavou – odborne trúdnikom klobúčkatým (pochopiteľne, o tomto názve som vtedy ani netušil) -, ktorú ma naučil hľadať a poznávať človek veľkého srdca, ujo Melko zo Starého pri Michalovciach, – milovník všetkého živého, znalec lesa, majster tisícich remesiel a, v neposlednom rade, zanietený hubár, pre ktorého pikantná horkyňa – rýdzik korenistý – bola ohromnou pochúťkou.

Barania hlava ihličnatom opade

Rád spomínam na horúce prázdninové letá, husté bukové lesy, Kráľovu studničku, vôňu ohnísk prešpikovaných opekanou slaninkou, Jasenovský hrad a na huby všakovakých farieb, tvarov, vôní, chutí a medzi nimi na slávnu baraňu hlavu – taký hubový karfiol -, z ktorej sa varila najlepšia hubová polievka. To všetko, samozrejme, v pevnej réžii a pod odborným dohľadom uja Melka. Rád na to všetko spomínam a ďakujem za otvorenie očí a duše. Veď, ako hovorí klasik, spomienky sú jediným rajom, z ktorého nás nemôžu vyhnať.

Plodnica trúdnika klobúčkatého v lesoch nad Hradiskom

Vzácne stretnutie po rokoch

Napriek svojej polohe, v pomerne vysokej nadmorskej výške (približne 800 – 950 m n.m.), ponúka hradištiansky chotár, v závere Tvarožnianskej doliny, hubársky zaujímavé lokality s náleziskami zriedkavých húb, ktorých výskyt sa viaže viac na teplomilné rastlinné spoločenstvá. Jednou z týchto hubárskych zvláštnosti je trúdnik klobúčkatý, ktorého plodnice môžeme štandardne nájsť v teplých regiónoch na južnej polovici Slovenska, najmä v dubových, hrabových a bukových lesoch, s veľmi zriedkavým výskytom v smrekových porastoch. Horná hranica výskytu tejto huby bola doposiaľ zaznamenaná v nadmorských výškach 520 – 600 m n.m. v Stolických vrchoch pri Revúcej,  Štiavnických vrchoch a Malých Karpatoch pri Bratislave. Ako a prečo sa táto huba dostala až do nadmorskej výšky 840 m n.m., do hustých smrekových lesov pri Hradisku, je tak trochu záhadou, ktorá čaká na vedecké riešenie. Možno jej prítomnosť ovplyvnilo prúdenie teplého vzduchu z neďalekej Levočskej dubiny.

Trúdnik klobúčkatý v ihličnatom lese

Trúdnik klobúčkatý, ľudovo nazývaný aj „baraňa hlava“, rastie vo forme veľkých trsnatých plodníc, ktoré majú, za priaznivých podmienok, až 50 cm priemer a vážia okolo 4 kg. Rastie saprofyticky (na odumretých zvyškoch dreva) alebo paraziticky (parazituje na živých stromoch, ktorým spôsobuje bielu hnilobu dreva) pri kmeňoch alebo pňoch. Plodnice vyrastajú z čierneho podzemného sklerócia – stvrdnutého hľuzovitého útvaru tvoreného pletencom hubových hýf –vlákien podhubia, ktoré umožňuje hubám prežiť nepriaznivé životné podmienky. Svojim tvarom pripomínajú tmavú hlávku karfiolu, z centrálneho hlúbika sa postupne viacnásobne „rozkonárujú“. Vrcholy rozkonárených hlúbikov ukončujú mäsité klobúčiky, ktorých počet v trse môže dosiahnuť aj 200 kusov. Huba je výrazne aromatická s chuťou po orieškoch – odtiaľ je odvodený český názov – choroš oříš.  V podmienkach Hradiska rastie od konca júna do začiatku septembra. V mnohých krajinách je kvôli vzácnemu výskytu chránená (Poľsko, Maďarsko, Estónsko) alebo vedená v červených zoznamoch ohrozených a vzácnych druhov ( Česko, Ukrajina, Rakúsko, Bulharsko). V Česku je zaradený medzi zraniteľné druhy.

Trsy trúdnika klobúčkatého

Trúdnik klobúčkatý je jednou najrozšírenejších húb, ktorej liečivé vlastnosti sa využívajú v tradičnej čínskej medicíne tisícky rokov.  Najnovšie moderné fytochemické a farmakologické štúdie potvrdili, že surový extrakt a izolované zložky trúdnika pôsobia močopudne, liečia choroby obličiek, posilňujú imunitný systém a majú hepatoprotektívne (chrániace pečeň pred poškodením), protizápalové, antioxidačné a protirakovinové účinky. Veľmi sľubné výsledky boli dosiahnuté aj pri liečení implantovaných nádorov pečene laboratórnych zvierat a následnom podávaní trúdnika. Z huby boli získané aj beta-glukány – polysacharidy, ktoré pozitívne ovplyvňujú činnosť imunitného systému organizmu a majú protirakovinové účinky.

Kvôli svojmu tvaru, výdatnosti, chuti, aróme a malej červivosti sa trúdnik klobúčkatý u nás teší veľkej obľube. Veľmi dobre sa skladuje, v chlade vydrží aj niekoľko dní. Polievka z „baraňej hlavy“ so zeleninou určite patrí k najchutnejším gurmánskym špecialitám.

Autor foto: František Mathia