prosilva

Farebná jeseň vedie svoj tradičný súboj s prvými poslami zimy. Teraz ich ešte poľahky premôže, mráz i sneh nemajú takú silu, aby zosadili z trónu kráľovnú farieb. Ešte neprišiel čas vládkyne ľadu. Kratšie a dostatočne teplé a vlhké dni, odeté do  nepriehľadného rubáša hmiel, ktorý trochu unavené slnko hravo roztrhá, dávajú poslednú šancu Matke Prírode, aby ukázala svoj dôvtip, hravosť i eleganciu. A ona neváha. Už po koľkýkrát les či lúku vyšperkuje tým najkrajším a najkúzelnejším pozdravom neskorej jesene. A neobíde ani tajomnú ríšu húb. Dá sa povedať, že tu si dá najviac práce, nešetrí bizarnými tvarmi ani farbami. Neustále mieša na palete tie najdivokejšie kombinácie. A že sa jej v tejto tvorivej činnosti darí, to môžeme posúdiť už pri krátkej prechádzke lesom.

Jesenný les – zdroj krásy a nepreberného množstva húb

Posledné hríby, oranžové rýdziky, šupinaté podpňovky, ohnivé plamienky, zaujímavé huby podobné budzogáňom nazývané kyjaky, pestrofarebné plávky či v čarodejných kruhoch rastúce pôvabnice a strmuľky vytvárajú na pozadí opadaného lístia nádherné jesenné kompozície.

Tie posledne menované nášmu lesu teraz určite dominujú. Dajú sa nájsť doslova na každom kroku. Chladnejšia neskorá jeseň a dostatočná vlhkosť sú tým hlavným spúšťačom pre ich početný výskyt. Nájdeme ich väčšinou v skupinkách, málokedy jednotlivo, ale najmä ukážkovo zoradené do čarodejného kruhu alebo polkruhu okolo stromov.

Čarodejný kruh strmuľky inovaťovej vytvorený okolo smrekov

Tou krajšou, pôsobivejšou, je dozaista pôvabnica fialová (lat.: Lepista nuda (Bull.) Cooke, angl.: wood blewit, nem.: Violette Rötelritterling, čes.: čirůvka fialová, rus.: riadovka fioletovaja), veď šarm má ukrytý aj vo svojom názve. Jej nádherná farba hrá všetkými odtieňmi fialovej. Rastie v neskorej jeseni, spravidla od polovice októbra do konca novembra, výnimočne, za ideálnych podmienok, ešte začiatkom decembra. Jej domovom sú ihličnaté aj listnaté lesy s bohatým opadom lístia aj ihličia. Dá sa však nájsť mimo lesa, na lúkach pasienkoch, lesných cestách, starých parkoch či záhradách. Jedna zaujímavosť z Čiech: v známej lesníckej lokalite v Kostelci nad Černými lesy sa skúmal vplyv hnojenia na rast a vitalitu smrečín, pričom na miestach s aplikáciou hnojív sa neskôr vyskytlo obrovské množstvo pôvabníc. Aj takto sa dali odlíšiť hnojené plochy od kontrolných nehnojených.

Mladé plodnice pôvabnice fialovej

Väčšina mykologických zdrojov uvádza pôvabnicu ako chutnú jedlú hubu s intenzívnou vôňou. Treba však povedať, že citlivejším osobám môže spôsobiť alergické reakcie. Zásadne sa nekonzumuje surová, pôvabnice obsahujú termolabilný hemolyzín, ktorý spôsobuje rozpad červených krviniek. Dostatočným varením húb sa táto látka rozkladá a uvarené plodnice sú neškodné.

Gurmánske pochúťky z pôvabníc zahŕňajú krémové omáčky, hubové soté na masle, omelety plnené pôvabnicami či dusené huby. Vzhľadom na ich veľmi intenzívnu vôňu a chuť, pri príprave jedál sa s obľubou využíva cibuľa a pór, ktoré tieto vlastnosti huby potlačia.

Veľmi chutné jedlo sa pripravuje z grilovaných pôvabníc namáčaných v olivovom oleji a ochutených sherry alebo omáčkou tamari. V našich končinách sa s obľubou zavára v sladkokyslom náleve.

Pôvabnica fialová je aj významnou liečivou hubou. Výskumy súvisiace so zisťovaním medicínskych vlastností huby sa vykonávajú doteraz. Jeden z posledných bol realizovaný v Turecku, v ktorom výskumníci v rámci projektu Medical features of Lepista nuda edible mushrooms (Medicínska charakteristika jedlej huby pôvabnice fialovej), 2019, zistili antioxidačné – konzumácia pôsobí pozitívne na zdravie organizmu obmedzovaním procesu oxidácie v organizme -, antimikrobiálne (proti mikróbom) či antivirálne (proti vírusom) účinky huby. Preukázané boli aj protirakovinové ( potláča rast rakovinových buniek),  antihyperlipidemické (obsahuje látky znižujúce hladinu tukov v organizme – cholesterol) a tiež hypoglykemické (znižujúce hladinu cukru v krvi) vlastnosti huby.

Staršia plodnica pôvabnice fialovej

Iné štúdie podobne uvádzajú, že pri pokusoch na zvieratách boli zistené významné imunoterapeutické účinky pri istých druhoch rakoviny (imunoterapia – liečba podporujúca imunitný systém organizmu v boji proti nádorovým bunkám). Rovnako experimentálne boli preukázané hypoglykemické účinky, ale aj schopnosť ochrany pred negatívnymi zmenami v organizme spôsobenými cukrovkou. Extrakt z pôvabnice bol účinný proti mikroorganizmom, vrátane istých druhov baktérií. Z pohľadu zdravej výživy bola konzumácia pôvabnice odporúčaná vzhľadom na veľmi nízky obsah tukov a významný obsah minerálov a vitamínov (najmä vitamíny z radu B, tiamín).

Približne v tom istom čase, dokonca na podobných miestach, ako rastú pôvabnice, objavujú sa v lesoch aj ich blízke príbuzné strmuľky inovaťové (lat.: Clitocybe nebularis (Batsch ex Fr.) Kumm., angl.: cloud funnel, nem.: Nebelgraue Trichterling, čes.: strmělka mlženka, rus.: govoruška dymčataja). Sú typické svojím mohutným zjavom – šírka klobúka môže dosiahnuť až 15 cm, hlúbikom, ktorý je na báze zhrubnutý – podobá sa na kyjak, a najmä charakteristickou vôňou, ktorá je nezameniteľná.

Mladé plodnice strmuľky inovaťovej

Klobúk strmuľky je spravidla sivohnedý, po okraji svetlejší až biely, veľmi podobný farbe hmly alebo sivých mrakov (odtiaľ druhové názvy v rôznych jazykoch – nebularis – hmla, hmlistý, nebelgraue – sivohmlistý, cloud – farby mraku, hmly, mlženka). K týmto názvom určite prispel aj fakt, že huba intenzívne rastie najmä za vlhkého hmlistého jesenného počasia. Pokožka má na klobúku jemný belavý povlak, podobný inovati (inovaťová) alebo bielej plesni, ktorý sa dá veľmi ľahko zotrieť.

Strmuľka inovaťová

Menej skúsení hubári si strmuľku pletú s hlivou, ktorá rastie najmä na dreve. Aj preto je ľudovo nazývaná zemná hliva.

O jedlosti alebo vhodnosti k jedlu tejto, na pohľad pôsobivej, huby sa názory aj skúsenosti hubárov rôznia. V niektorých mykologických príručkách sa uvádza ako jedlá, inde ako nevhodná na konzumáciu. Tak či onak huba by sa nemala požívať surová, len dostatočne uvarená je pripravená na ďalšie použitie v kuchyni. Vzhľadom na výraznejšiu arómu a chuť odporúča sa používať najmä v zmesi s inými hubami (pôvabnice, suchohríby, hríby, hlivy …). Vhodná je na polievku či v bielej omáčke – povarená so soľou, rascou, zahustená kyslou smotanou s troškou múky, ale najmä nakladaná v sladkokyslom náleve spolu s pôvabnicami.

Podobne ako pôvabnica aj strmuľka inovaťová je predmetom lekárskych výskumov a testovaní, v rámci ktorých boli preukázané protirakovinové, imunomodulačné (pozitívne ovplyvňuje imunitu organizmu) a antioxidačné vlastnosti. Zistené boli aj antibiotické účinky (vírusy, baktérie, huby). V päťdesiatych rokoch minulého storočia švédsky chemik Nils Löfgren zo Štokholmskej univerzity izoloval zo strmuľky antibiotikum nebularín, ktorý sa ukázal ako účinný liek proti mykobaktériám (Mycobacterium tuberculosis) pri liečení tuberkulózy.

Ešte niečo o zimných hubách

V prvých novembrových dňoch sa objavila, v Tvarožnianskej doline veľmi zriedkavá, plamienka zimná, známa aj pod názvom plamienka zamatovohlúbiková (Flammulina velutipes), ktorá vyrástla na stojacom odumretom kmeni vŕby. Je to veľmi chutná jedlá huba s mimoriadnymi liečivými vlastnosťami, ktorá sa pestuje aj priemyselne, najmä v Japonsku a Číne, a pod názvom enokitake predáva do celého sveta.

Čerstvo „vyliahnuté“ trsy plamienky zimnej

A na záver jedna veľká rarita: v našich lesoch, v okolí obce Tvarožná, bolo túto jeseň po prvýkrát objavených pár plodníc vzácnej a chránenej huby bizarného vzhľadu s názvom kyjak useknutý (Clavariadelphus truncatus). O nej, snáď, nabudúce.

Kyjak useknutý – vzácna a chránená huba

Náš príbeh venovaný krásnym, opojne voňajúcim prvým dámam neskorej jesene je na konci.

Čarodejné kruhy strácajú svoju moc. Les odkladá si všetky staré listy, aj tie bez adries. Farebné plášte ležia nedbalo pohodené pod korunami.  Mrazivé ticho sa derie zemou. Vládkyňa ľadu prichádza…